Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Ľubochňa

storočnica železnice

01

9. júna 2004 je dátum ktorý pripomína 100 rokov od uvedenia stredoeurópskeho technického unikátu - komplexu Ľubochnianskej lesnej železnice a k nej patriacej hydroelektrárne do prevádzky. Ide o technické dielo, ktoré bolo vsadené do jednej z najkrajších lokalít Slovenska - do najdlhšej doliny Veľkej Fatry - Ľubochnianskej doliny.

Obr. 1: Ľubochnianska dolina z hrebeňa Frankových lúk (prospekt z 1. ČSR) 

V roku 1762 boli ku hrádockému panstvu pričlenené z likavského panstva hospodárske celky Ľubochňa a Ružomberok. Veľké množstvo dreva, ktoré sa v Ľubochnianskej doline odvtedy začalo ťažiť, bolo potrebné dopravovať na píly v Ľubochni, k pltisku na Váhu a od r. 1871 aj k hlavnej trati Košicko – bohumínskej železnice.

Obr. 2: Pltenie dreva na Váhu – pltisko pri ústí riečky Ľubochnianky (foto: Socháň)

V zime sa drevo zvážalo na saniach, v lete na vozoch. Drevo sa dopravovalo aj splavovaním. Pamiatkou na splavovanie dreva korytom rieky Ľubochnianky sú zvyšky sypanej a kamennej hrádze na Nižnom, ale hlavne na Vyšnom Tajchu. Tu sa okrem hrádze zachovali aj zvyšky stavidla a kamenná klenba tunela v spodnej časti hrádze. Je 8 m vysoká a v korune hrádze má taktiež 8 m. Nevýhodou splavovania bolo to, že pri nedostatku vody vyčnievali z koryta rieky veľké skaly, drevo sa zachytávalo, zostávalo v rieke, a tak sa znehodnocovalo. Kmene stromov sa zachytávali v zákrutách o breh rieky, a preto museli byť brehy spevnené drevenými mantinelmi (šrotami).
Tento spôsob dopravy bol pomerne drahý, nespoľahlivý, málo výkonný a pre chlapov, ktorí sprevádzali plaviace sa drevo pozdĺž koryta rieky, namáhavý a nebezpečný. Mnohokrát sa museli brodiť v studenej vode rieky a uvoľňovať zachytené kmene stromov. Problém dopravy dreva z Ľubochnianskej doliny vyriešila až výstavba úzkokoľajnej lesnej železnice. Trať prechádzala novým mostom cez rieku Váh na drevosklad a k hlavnej trati Košicko – bohumínskej železnice.


 

webygroup

dnes je: 23.5.2019

meniny má: Želmíra

Za obsah zodpovedá
webmaster


4828397

Úvodná stránka